Robert Mistrík: MS story | LabRulez ICPMS

Robert Mistrík: MS story

Pá, 25.11.2022
| Originální článek z: Česká společnost pro hmotnostní spektrometrii
Softvér, ktorý dostal meno Mass Frontier som začal vyvíjať v pascalovskom prostredí Delphi od firmy Borland...
Video placeholder
  • Foto: ČSHS: Robert Mistrík: MS story
  • Video: Chromatography & Mass Spectrometry Solutions: Robert Mistrik, CEO of HighChem discusses mzCloud for identifying unknown compounds

Robert Mistrík je absolventom inžinierskeho štúdia analytickej chémie na Chemickotechnologickej fakulte Slovenskej technickej univerzite v Bratislave a doktorandského štúdia na Univerzite Viedeň v Rakúsku. Po ukončení štúdií pracoval tri roky v Mass Spectrometry Data Centre v Národnom Inštitúte Štandardov a Technológií (NIST) v Gaithersburgu, MD, USA. Po návrate na Slovensko v roku 1998 založil a dodnes vedie firmu HighChem, s.r.o., zaberajúcu sa vývojom vedeckého softvéru a špecializovaných databázových systémov v oblasti hmotnostnej spektrometrie a metabolomiky. Je otcom softvéru Mass Frontier, ktorý bol inštalovaný vo viac ako tisícke environmentálnych, kriminalistických a farmaceutických laboratórií sveta. V roku 2009 sa stal laureátom ceny Hlava roka, udelenej za najvýznamnejšiu vedecko-technickú inováciu na Slovensku. V rokoch 2011 a 2012 pôsobil vo funkcii predsedu dozornej rady spoločnosti Slovenské elektrárne a.s., prevádzkujúcej 34 vodných, 2 tepelných a 2 atómových elektrární. V roku 2012 bol členmi medzinárodnej Metabolomickej spoločnosti zvolený do Board of Directors.

Keď som niekedy v polovici 80-tych rokov ako študent Chemicko--technologickej fakulty v Bratislave prišiel prvý krát do kontaktu s hmotnostným spektrometrom, prvé čo mi napadlo, že prívlastok hmotnostný je odvodený od obrovskej hmotnosti prístroja. Spektrometer ma zrejme pre svoju veľkosť a neforemnosť vôbec nenadchol, naša generácia už vtedy prišla do kontaktu s „mikro-počítačmi“ a ich štíhle tvary boli intuitívnym kritériom modernosti. Vtedy som ani len netušil, nikto nám to nepovedal, že hmotnostný spektrometer vo veľkosti kufríka už 10 rokov predtým analyzoval atmosféru a pôdu Marsu. Vediac túto zaujímavosť, možno by moju letargiu porazila zvedavosť. Aj spracovanie dát z hmotnostného spektrometra bolo pre nás ranných počítačových nadšencov dosť archaické. Výstupom bola numerická tabuľka m/z hodnôt a intenzít, a úlohou nás študentov bolo preniesť tieto údaje do grafickej podoby hmotnostného spektra, ktoré sme potom vizuálne porovnávali s referenčnými spektrami vyobrazenými v ťažkých a hrubých knihách. Jedinou možnosťou ako zúžiť množinu prehľadávaných spektier bolo zamerať sa na spektrá s rovnakou m/z hodnotou najintenzívnejšieho píku. Už vtedy sa problém identifikácie ukázal ako komplikovaná vec, lebo viaceré knižničné spektrá boli tomu neznámemu často veľmi podobné. O nejakom jednoznačnom výsledku bolo v nejednom prípade nemožné hovoriť, nehovoriac o prípadoch, keď mala neznáma látka dva najintenzívnejšie píky porovnateľnej veľkosti. V tom prípade sa okruh prehľadávaných spektier ešte rozšíril, čo nie len predurčovalo k chybám, ale v očiach študentov ešte viac ubralo z atraktívnosti, lebo tento postup pripomínal viac nudnú administratívu ako zaujímavú vedu. Uvedený postup bol značne limitovaný, umožňoval identifikáciu len bežných prírodných a priemyselných látok. Ten korpulentný hmotnostný spektrometer však poskytoval podobný rozsah informácií o chemickej štruktúre aké sú nám dnes schopné poskytnúť hojne rozšírené EI prístroje s nízkym rozlíšením, prebiehali v ňom úplne rovnaké fragmentačné procesy ako v dnešných prístrojoch a hmotnostné spektrum dodnes v sebe ukrýva rovnako zakódovanú informáciu o chemickej štruktúre ako tomu bolo kedysi. Na potrebe pochopenia fragmentačných dejov sa ani v druhej dekáde 21. storočia nič nezmenilo. Okrem hardvéru sa ale zmenilo aj niečo iné.

ČSHS: Robert Mistrik - MS story

Na našej fakulte som postupne zažil tri revolúcie. Prvá bola politická v roku 1989 a druhá hmotnostno-spektrometrická, keď na Katedre dreva a celulózy pribudol na tú dobu skvelý prístroj GC-MS Chemstation od firmy Hewlett-Packard. Bol to prístroj, ktorý predznamenal revolúciu tretiu a to dátovú. Nielenže umožňoval počítačové ovládanie prístroja, ale bol schopný skenovať chromatografické píky a zobrazovať výsledky na tú dobu v nevídane nádhernom grafickom prostredí. Všetky dáta boli odrazu k dispozícii v digitálnej forme. Tento moment mnohým z nás zmenil život a mne predurčil profesionálnu dráhu. Už počas štúdia na Katedre analytickej chémie ma profesor Ján Mocák (1940-2012) naučil nazerať na chémiu z celkom iného uhla, cez digitálne spracovaniu analytických dát, čo mi otvorilo dvere na renomované pracovisko profesora J. F.K. Hubera (1925-2000), jedného z otcov modernej kvapalinovej chromatografie na Inštitúte analytickej chémie Viedenskej univerzity. Ocitol som sa v skupine doktora Gregora Reicha, ktorý ma nadchol na dodnes nevyriešený problém plne automatickej interpretácie hmotnostných spektier neznámych látok. My sme sa od prvého momentu nezapodievali malicherným vylepšením existujúceho analytického postupu, či programovaním užitočnej softvérovej procedúry, ale vrhli sme sa na svätý grál kvalitatívnej analytickej chémie – vzorka -> prístroj -> dáta -> štruktúra.

V tom čase žila Viedeň čulým hmotnostno-spektrometrickým životom z čoho profitovala aj Bratislava. Konali sa tam podnetné mítingy, kolokviá, ale i menšie semináre. Jednou z najznámejších akcií bolo Forum Analytik, ktorú organizovala a hostila firma Hewlett Packard. Boli to prestížne stretnutia, spojené s predstavovaním nových HP prístrojov, so všetkým čo k tomu patrí, teda veľa kvalitného jedla, pitia a neodmysliteľných malých darčekov pre účastníkov. Všetko zadarmo, patričný bol aj nával, kto sa včas nezaregistroval miesto sa mu neušlo. Bola to ešte doba hojnosti, toľko pohostinnosti som zažil už len raz, o pár rokov neskôr v USA, ale aj tam už je s okázalými firemnými akciami koniec. S veľkou slávou bol na Forum Analytik tuším v roku 1992 predstavený LC-MS prístroj s názvom MS Engine. Nenašiel sa tam snáď účastník, ktorý by netúžil mať tento prístroj vo svojom laboratóriu, aj Gregor Reich sa všemožne snažil získať ho pre náš inštitút. Jeho cena bola ale aj na dobu univerzitnej hojnosti trošku privysoká.

Forum Analytik vo Viedni bolo príležitosťou na združovanie sa aj slovenských vedcov. Zoznámil som sa tu s nestorom slovenskej hmotnostnej spektrometrie Vladimírom Kováčikom a jeho spolupracovníkom Vladimírom Pätoprstým zo Slovenskej akadémie vied, s ktorými s menšími či väčšími prestávkami spolupracujem dodnes. Stretával som tu aj Petra Juráška, ašpiranta z mojej bratislavskej alma mater, ktorý vyvíjal zaujímavé algoritmy, schopné matematickou analýzou izotopických píkov filtrovať z GC-MS dát komponenty obsahujúce chlór.

Ale späť na univerzitu. V našom snažení automatickej interpretácie spektier sme vo Viedni neboli jediní. Zdatnou konkurenciou nám bol profesor Kurt Varmuza z Technickej univerzity, ktorý spolu s jeho tímom vyvíjal podobné nástroje. Konceptuálne sme na vec išli podobne, klasifikáciou spektier pomocou multivariačných alebo takzvaných pattern recognition metód. No kým my sme učili algoritmy klasifikovať viac ako 11 tisíc subštruktúr pomocou binárnych klasifikátorov, Varmuzova skupina klasifikovala spektrá s využitím množiny spektier vybranej na základe štruktúrnych parametrov (structural features), ktorých bolo rádovo menej ako počet našich subštruktúr. My sme potrebovali masívnu výpočtovú silu, pričom viac ako rok bežal výpočet na výkonnom počítači v univerzitnom výpočtovom stredisku, Varmuzova skupina si vystačila s PC-čkom. Náš konkurenčný boj nemal víťaza, ukázalo sa totiž, že nízko rozlíšené knižničné spektrá, ktoré obidve skupiny používali, neposkytovali dostatočnú selektivitu m/z hodnôt a izobarické fragmenty znižovali presnosť klasifikácie. Aj keď medián úspešnosti klasifikácie neznámych spektier bol medzi 80-90%, aj tých pár nesprávne klasifikovaných podštruktúr výrazne zhoršovalo celkový výsledok. V tej dobe neexistovali databázy vysokorozlíšených spektier, a aj jednotlivé spektrá boli viac či menej vzácnosťou. Keby aj existovali, spracovanie spektier s exaktnými m/z hodnotami si vyžaduje úplne iné nástroje, ktoré sme vtedy nemali k dispozícii. Nám vo firme HighChem trvalo takmer 10 rokov kým sme sa k ním dopracovali a vývoj sme ešte ani z ďaleka neskončili.

Na univerzite vo Viedni som spoznal skvelého človeka, profesora Alexeja Nikiforova, priekopníka hmotnostní spektrometrie prírodných látok, dnes sa tomu hovorí aj metabolomika. Asi aj pre neho muselo byť prekvapením, keď na sklonku svojej úspešnej profesionálnej dráhy prvý krát započul názov vedného oboru, ktorému sa celý život venoval. Jeho tím analyzoval rôzne prírodné látky, klasifikovali vône a chute, zisťovali spôsob vzájomného rozpoznávania priateľských a nepriateľských mravcov a mnohé iné zaujímavé aplikácie. V jeho tíme to vždy žilo, asi všetci jeho študenti sa stali jeho priateľmi a mnohí aj trvalí spolupracovníci, aj keď už pôsobili inde. A aj mňa ešte po desiatich rokoch od ukončenia štúdií niekoľkokrát sprevádzal na amerických konferenciách a veľtrhoch ako ASMS či PITTCON. Snažil sa vytvárať príjemné, neformálne pracovné prostredie, niečo podobné ako to dnes poznáme vo firmách v Silicon Valley (napr. Google). Jeho nesporný vedecký prínos a mnoho úspešných absolventov potvrdzujú, že je to jedna z ingrediencií tvorivosti a cestou k úspechu. Profesorovi Nikiforovi vďačím za mnohé, v neposlednom rade mi sprostredkoval posdoktorandskú stáž na Národnom Inštitúte Štandardov a Technológií (NIST) v Gaithersburgu, USA.

V NISTe som pracoval v tíme Dr. Steva Steina, vynikajúceho hmotnostného spektrometrika a otca najznámejšej databázy EI spektier. Z univerzitného prostredia, kde panovala bezstarostná tvorivá a metodologická voľnosť som sa zrazu ocitol v prostredí, kde vládla do všetkých detailov premyslená precíznosť. Spôsob, ako bola zostavovaná, kontrolovaná a do softvéru implementovaná NIST knižnica pripomínal procesy v japonskej automobilke. Vo všetkom bol systém, každý vedel kde je jeho miesto, a na rozdiel od iných tvorcov databáz, v NISTe mala kvalita vždy absolútnu prednosť pred kvantitou. V Mass Spectrometry Datacenter, tak sa naša skupina oficiálne volala, som pochopil pre môj ďalší profesionálny život jednu dôležitú vec. Vyvinúť metódu, napísať článok, či urobiť analýzu je bezpochyby dôležité činiť s náležitou poctivosťou, dôkladnosťou a presnosťou, inak postupne hrozí strata kredibility. Vytvárať ale vedecký produkt, ktorý bude používaný v tisíckach laboratórií a testovaný veci znalými odborníkmi po celom svete, vyžaduje maximálny dôraz na poctivosť, dôkladnosť a presnosť, a to tak vo výskumnej ako aj realizačnej fáze, pretože akákoľvek chyba bude mnohonásobne multiplikovaná. Použité dáta, metódy, chemická inteligencia musia byť nepriestrelné. Mnoho vedeckých článkov nikto bezprostredne nepreverí, vedecký produkt, za ktorý si ľudia zaplatia je pod drobnohľadom tisícov očí.

Podobne ako americké technologické firmy, aj Steve Stein lovil mozgy vo východoeurópskych vodách. V centre vychýrenej americkej inštitúcie som sa ocitol v prostredí ruskej hmotnostno-spektrometrickej školy, ktorá bola podobne ako v iných vedných oboroch teoreticky mimoriadne zdatná. Ak sa zhodneme, že medzi najúspešnejšie produkty v oblasti hmotnostnej spektrometrie za posledné dve dekády patria aj NIST databáza spektier a Orbitrap, potom musíme s uznaním vyzdvihnúť kvality ruských vedcov a inžinierov, ktorí sa na vývoji obidvoch produktoch významne podieľali. V tvorivom a kvalitou vedcov nabitom prostredí som pokračoval na vývoji matematických metód štruktúrnej analýzy a podieľal sa na tvorbe softvérového modulu MS Interpreter, ktorý je dodnes v nezmenenej podobe dodávaný s MS Search softvérom.

V roku 1996 som sa po prvý krát zúčastnil konferencie ASMS v Portlande, OR a o rok na to Pittcon v Atlante, GA. Tu som pochopil, že hmotnostná spektrometria je nie len úžasná vedná disciplína ale aj veľký biznis. Pri pohľade na honosné stánky renomovaných vystavovateľov mi skrsla myšlienka skúsiť preraziť s vlastným softvérom na interpretáciu hmotnostných spektier, teda niečo viac ako ponúkal aktuálny NIST softvér. Veľmi mi nahrával fakt, že NIST vyvinul DLL modul s takmer kompletnou funkcionalitou ich softvéru a za neveľký poplatok ponúkal jeho licenciu, čo umožňovalo tretím stranám zabudovať do vlastného softvéru ich rozsiahlu funkcionalitu. Nebolo preto potrebné namáhavo imitovať funkcionalitu, stačilo licencovať. NIST DLL sa stal základom aj môjho budúceho softvéru a na ich osvedčenej technológii som postavil databázový systém s prehľadávaním spektier. O pol roka po Atlante som už doma spriadal plány vlastného podnikania a v roku 1998 som založil jednoosobovú s.r.o. s názvom HighChem, ktorú vediem a vlastním dodnes. Meno vymyslela moja manželka, ktorá neváhala ani minútu ísť so mnou do tohto dobrodružstva.

Softvér, ktorý dostal meno Mass Frontier som začal vyvíjať v pascalovskom prostredí Delphi od firmy Borland, čo bol na tú dobu o generáciu lepší a pohodlnejší vývojový nástroj ako ostatné konkurenčné produkty. Kým v Delphi mohol človek vyvinúť windowsovský modul s bohatou grafikou za týždeň dva, niečo podobné trvalo mojim bývalým kolegom v NISTe v prostredí jazyka C od Microsoftu aj mesiace. No mojim hlavným komerčným žolíkom bola predikcia fragmentačných mechanizmov z chemickej štruktúry, ktorú si užívateľ mohol nakresliť v štruktúrnom editore. Bol to natoľko unikátna funkcionalita, že asi väčšina užívateľov si ho dodnes preto aj kupuje. Začiatočníci ju obľubujú preto, lebo sami by fragmentačný mechanizmus nikdy navrhnúť nedokázali, experti zase preto, lebo im šetrí čas a námahu, nemusia sa pracne dostávať k výsledku, ktorý im v priebehu pár sekúnd, či minút ponúkne softvér. Dôležitou črtou pre užívateľa je, aby si mohol skontrolovať každú jednu unimolekulárnu reakciu, každú rezonanciu, každý pohyb elektrónu, čo softvér vďaka vyspelej grafike od prvej verzie umožňoval.

V počiatočných verziách používal Mass Frontier na predikciu mechanizmov výlučne všeobecné fragmentačné pravidlá, ktoré boli odvodené z mechanizmov publikovaných v známej knihe Interpretation of Mass Spectra, od autorov Fred McLafferty a František Tureček. Keďže tieto pravidlá nepokrývajú mnohé reakcie prebiehajúce v hmotnostnom spektrometre, rozhodli sme sa pre veľký projekt elektronizácie fragmentačných reakcií publikovaných v relevantných peer review žurnáloch. Niekoľko rokov sme zbierali, dešifrovali, opravovali a do softvéru ukladali mechanizmy, a dnes máme v našej databáze okolo 150 000 fragmentov, viac ako 100 000 individuálnych mechanizmov a viac ako 30 000 fragmentačných schém. Bola to sizyfovská robota, ktorá umožnila funkcionalitu nemajúcu obdobu v hmotnostnej spektrometrii. Pri tejto práci sme sa žiaľ stretli s obrovskou nekvalitou publikovaných mechanizmov v renomovaných žurnáloch, v niektorých prípadoch by sa dalo hovoriť skôr o značnej fušerine. Vlastníme rozsiahlu zbierku chybných a nezmyselných mechanizmov, ktoré zapĺňajú desiatky zakladačov. I keď je pomerne veľký rozdiel v kvalite medzi žurnálmi, v priemere každý tretí publikovaný peer review článok obsahuje aspoň malú chybu. Dnes si ešte nebudeme robiť nepriateľov, ale keď si raz nájdeme čas a naberieme odvahu, všetko to podrobne opublikujeme a patrične okomentujeme.

Získané mechanizmy sme softvér naučili nie len ukladať, ale im aj rozumieť a to tak, aby dokázal aplikovať vhodný mechanizmus na vhodnú štruktúru alebo fragment. Plne pritom podporujeme izotopy, čo umožňuje správnu interpretáciu vodíkových a skeletálnych prešmykov. Reakčný editor umožňuje uložiť aj vlastný mechanizmus a cez virtuálne značkovanie izotopmi je možné ho aj „natrénovať“. Aby sme to ešte vylepšili, Ernst Pittenauer z Technickej univerzity pre nás manuálne vysvetlil stovky mechanizmov zo spektier farmaceutík, ktoré sa dodávajú s Mass Frontierom. Tým sme čiastočne uzavreli takzvané medzery chemických tried, na ktoré trpia všetky databázy. V chemickej literatúre je často dominantná stádovitosť vo vzťahu k študovaným štruktúram alebo chemickým triedam, ľudia sa vrhajú na módne zlúčeniny a zabúdajú aj na podstatne rozšírenejšie alebo biologicky, či toxikologicky relevantnejšie látky.

Od založenia firmy sme sa postupne rozrastali, po dvoch rokoch ma doplnil Juraj Lutišan, môj spolužiak z vysokej školy, a o ďalšie dva roky k nám prišiel Miloš Suchý, ďalší absolvent Chemicko-technologickej fakulty v Bratislave. Dnes nás je dokopy 8 ľudí a plánujeme ďalší rast.

S pribúdajúcimi ľuďmi rástla chuť na väčšie veci. Nechceli sme zostať len pri predikcii fragmentov, prehľadávaní spektier, či detekcii a dekonvolúcii chromatografických záznamov, chceli sme konečne pohnúť s hlavným problémom kvalitatívnej analýzy a to identifikáciou neznámych látok, ak sa ich spektrá nenachádzajú v databáze. Už od 80-tych rokov minulého storočia pravidelne vychádzali články rôznych autorov o „automatickej interpretácii hmotnostných spektier“, niektoré sebavedome prezentovali postupy na hranici zázraku. Logickým vyústením týchto „zázračných“ metód by mal byť použiteľný softvér, po ktorom by dozaista siahli tisíce užívateľov, frustrovaných z komplikovanej interpretácie spektier neznámych látok. Nič také sa ale nekonalo, dôvod je zrejmý.

Niekoľko rokov som nosil v hlave myšlienku interpretácie spektier pomocou tandemovej MS. Takmer všetky predchádzajúce „automatické“ metódy sa snažili so spektra odvodiť jednu alebo viac podštruktúr, a tie následne pospájať do konečného štruktúrneho vzorca. Pretože ale píky pochádzajúce z podštruktúry sú v spektre zmiešané s píkmi iných podštruktúr, nie je možné jednoznačne určiť topológiu podštruktúru. Situácia je ale iná v tandemovej MS, kde možno izolovať jeden ión a následne z neho získať jeho spektrum. To je presne to, čo potrebujeme pre automatickú identifikáciu látok. Na princípe „otlačkov prsta“ iónov som vyvinul metódu s názvom Precursor Ion fingerprinting (PIF), ktorú som v roku 2004 patentoval pod názvom Determination of Molecular Structures Using Tandem Mass Spectrometry, ktorý mi bol o tri roky neskôr priznaný. Táto metóda využíva desaťročia známy fakt, že produktové spektrum fragmentu závisí na jeho štruktúre, vnútornej energii a energii vynaloženej na fragmentáciu, ale nezávisí na štruktúre pôvodnej látky. Inak povedané, fragmenty nemajú historickú pamäť, nepamätajú si rodičov. Tento fakt možno využiť na identifikáciu podštruktúr, keď sa jednotlivým fragmentom priradí referenčné tandemové spektrum, teda produktové spektrum môže slúžiť ako odtlačok prsta fragmentu.

Naivne som si myslel, že týmto sa nám otvoril nový svet, no problémom bola neexistencia rozsiahlych databáz tandemových spektier. Vytvorili sme síce databázu tandemových spektier obsahujúcu viac ako 1200 látok, do ktorej prispeli Ernst Pittenauer a Petr Šimek, no databáza je pre účely PIF veľmi malá. Navyše spektrá sú v jednotkovom rozlíšení, čo sťažuje presné určenie štruktúr iónov-prekurzorov, v niektorých prípadoch priam znemožňovalo. Niekoľko rokov som obchádzal univerzity, firmy, konferencie, s Timom Croley z USA sme publikovali zaujímavú aplikáciu, snažil som sa presviedčať o potrebe vytvorenia veľkej spoločnej databázy vysokorozlíšených tandemových spektier vo formáte spektrálnych stromov, ktorá by napríklad v metabolomike umožnila identifikovať dosiaľ neznáme látky, ale aj látky známe, ktorých spektrá sa nenachádzajú v žiadnej databáze. Mnohí uznali inovatívnosť myšlienky, no do spolupráce sa nikto nehrnul. Pretože bez rozsiahlej databázy metóda PIF nefunguje, postupne som stratil vieru a nádej, a rozvíjali sme iné metódy.

Prešlo 6 rokov a na scéne sa udomácnil prevratný Orbitrap od geniálneho inžiniera Alexandra Makarova z firmy Thermo Fisher. Postupne sme si uvedomili, že dozrel čas oprášiť pôvodnú myšlienku a pokúsiť sa vytvoriť rozsiahlu databázu HR-MSn. Tentoraz sa to stretlo z tak intenzívnou odozvou, že sme neboli na ňu ani poriadne pripravení. Okamžite sme začali vyvíjať internetový systém na manažment tandemových spektier s profesionálnym databázovým riešením. Projekt sme nazvali m/z Cloud a momentálne intenzívne finišujeme na jeho dokončení. Jednou z absolútnych noviniek bude určenie štruktúr iónov prekurzorov, ktoré bude prebiehať trojstupňovo – manuálne, pomocou Mass Frontieru, a nakoniec budú všetky ióny prepočítavané kvantovo-chemickými metódami. To si bude vyžadovať enormný výpočtový výkon, ktorý nám poskytne malý superpočítač vlastnej proviencie. Po oboznámení sa s našimi plánmi viacero renomovaných prispievateľov spektier prisľúbilo spoluprácu, niektorí z nich plánujú vyčleniť ľudí a zdroje len na meranie spektier pre tento projekt. Čas ukáže, či a ako dokážeme identifikovať podštruktúry neznámych látok bez toho, aby pôvodná látka bola zastúpená v databáze. Ak by sa to podarilo, môže to mať ďalekosiahle dôsledky pre celú plejádu aplikácií. Nebudem ale predbiehať, sľubov a velikášskych vízií bolo v tomto smere publikovaných za posledných 30 rokov neúrekom.

Podobný príbeh ako s PIF a m/z Cloud zažívame momentálne s metódou FISh (Fragment Ion Search). Je to vynikajúca metóda na identifikáciu metabolitov či už liečiv, toxických látok, environmentálnych kontaminantov, ale aj drog. Pomocou nej sme jednoznačne identifikovali metabolity známych liečiv, ktoré neboli nikdy publikované a to bez toho, aby sme poznali konkrétne mechanizmy iotransformácie. Metódu považujeme za prevratnú, no záujem je zatiaľ vlažný. Nevzdávame sa, pripravujeme s jednou nemenovanou americkou inštitúciou takzvanú killer application, ktorá skončí snáď ako happy end.

Česká společnost pro hmotnostní spektrometrii
Další projekty
Další informace
WebinářeO násKontaktujte násPodmínky užití

LabRulez s.r.o. Všechna práva vyhrazena.